Ako Texio akademické písanie pomáha prejsť od témy k štruktúrovanému prvému konceptu práce

Tému máš v informačnom systéme, vedúci ti ju predbežne schválil, ale prázdny dokument stále vyzerá ako pasca. Vieš približne, o čom chceš písať, no nevieš, čo má byť výskumná otázka, ktoré kapitoly patria na začiatok a kedy už zbierať zdroje. Texio akademické písanie je užitočné práve v tejto fáze: nie keď máš hotový text na poslednú kontrolu, ale keď sa z neurčitej predstavy musí stať pracovný plán. Pri bakalárskej alebo diplomovej práci sa študenti často nezaseknú preto, že by nevedeli písať vety. Zaseknú sa preto, že píšu bez jasného smeru, miešajú prehľad literatúry s názorom, metodiku s cieľmi a úvod s kapitolou výsledkov.

Texio pomáha prejsť od témy k prvému konceptu tak, že rozdelí veľkú úlohu na menšie rozhodnutia: zúženie témy, formuláciu otázky, výber typu práce, osnovu kapitol, prácu so zdrojmi a návrh textu. Výsledkom nie je odovzdaná práca, ale štruktúrovaný prvý návrh práce, ktorý môžeš čítať, opravovať, konzultovať a dopĺňať vlastnými zdrojmi aj argumentmi.

In this guide

• Ako funguje Texio akademické písanie od témy k prvému konceptu
• Ako sa z nejasnej témy stane použiteľné zadanie práce
• Ako si vybrať medzi kvalitatívnym, kvantitatívnym a teoretickým smerom
• Ako vzniká výskumná otázka, cieľ a hypotézy
• Ako sa z podkladov vytvorí štruktúrovaný prvý návrh práce
• Aké chyby študenti najčastejšie robia pri prechode od témy k prvému konceptu
• Ako používať nástroj na akademické písanie poctivo a prakticky
• Ako skontrolovať prvý koncept pred ďalšou konzultáciou

Ako funguje Texio akademické písanie od témy k prvému konceptu?

Texio akademické písanie funguje ako postupný asistent plánovania a písania, nie ako tlačidlo na hotovú prácu. Najprv pomáha spresniť tému, potom navrhuje výskumnú otázku, pracovnú štruktúru, možné kapitoly a smer prvého konceptu. Študent stále rozhoduje, čo použije, čo odmietne a čo upraví podľa pokynov fakulty alebo vedúceho.

Rozdiel medzi nápadom a pracovným plánom

Téma je všeobecná oblasť, napríklad „motivácia zamestnancov“ alebo „duševné zdravie študentov“. Pracovný plán je konkrétnejší súbor rozhodnutí: koho skúmaš, v akom kontexte, akou metódou a čo chceš zistiť. Bez tohto posunu sa text ľahko rozpadne na voľné odseky, ktoré síce súvisia s témou, ale nevedú k jednej odpovedi.

Pri práci od témy k prvému konceptu je najťažšie určiť hranice. Študent často začne čítať všetko, čo nájde, a po týždni má otvorených tridsať článkov bez predstavy, ktoré sú naozaj použiteľné. Lepší postup je najprv vytvoriť predbežný rámec a až potom hľadať zdroje podľa kapitol, pojmov a výskumnej otázky.

Ako vyzerá postup v praxi

Typický postup môže vyzerať takto:

1. Zapíšeš pracovnú tému a požiadavky zo zadania.
2. Zúžiš populáciu, prostredie, obdobie alebo jav, ktorý chceš skúmať.
3. Vytvoríš 2–4 možné výskumné otázky a porovnáš ich rozsah.
4. Rozhodneš, či bude práca kvantitatívna, kvalitatívna, teoretická alebo prehľadová.
5. Postavíš osnovu kapitol podľa cieľa práce a typu výskumu.
6. Doplníš zdroje, pojmy, premenné alebo témy do jednotlivých častí.
7. Vytvoríš prvý koncept, ktorý slúži ako základ na revíziu.

Tento postup nezaručuje, že každý odsek bude hneď použiteľný. Pomáha však odhaliť slabé miesta skôr: príliš širokú otázku, chýbajúce premenné, prázdnu metodiku alebo kapitoly, ktoré sa opakujú.

Kedy je pomoc najužitočnejšia

Najväčší prínos má asistent vtedy, keď ešte nie je neskoro meniť smer. Ak máš len tému a pár zdrojov, dá sa upraviť rozsah bez toho, aby si prepisoval polovicu textu. Ak už máš 25 strán voľného písania bez otázky, oprava býva pomalšia.

Pri seminárnej práci môže stačiť rýchla osnova a krátky návrh argumentu. Pri bakalárskej alebo diplomovej práci je dôležitejšia väzba medzi cieľom, teóriou, metodikou a očakávanými výsledkami. Preto sa oplatí pracovať po etapách: najprv téma, potom otázka, potom štruktúra a až potom celé kapitoly.

Ako sa z nejasnej témy stane použiteľné zadanie práce?

Nejasná téma sa mení na použiteľné zadanie vtedy, keď ju zúžiš podľa predmetu skúmania, skupiny, kontextu, obdobia a dostupných dát. Nestačí napísať, že práca bude o „stresse študentov“ alebo „marketingu na sociálnych sieťach“. Použiteľné zadanie hovorí, čo presne budeš skúmať a čo už do práce nepatrí.

Zužovanie rozsahu bez straty témy

Široká téma často pôsobí bezpečne, lebo dáva veľa možností. V skutočnosti vytvára opačný problém: nevieš, ktoré zdroje sú relevantné, čo má byť v teórii a ako má vyzerať záver. Pri zúžení témy si nepýtaš „o čom všetkom môžem písať“, ale „na ktorú časť témy viem získať dôkazy“.

Príklad zo sociálnych vied: téma „sociálne siete a sebahodnotenie mladých ľudí“ je stále široká. Použiteľnejší smer by bol „vzťah medzi intenzitou používania Instagramu a sebaobrazom vysokoškolských študentov vo veku 19–24 rokov“. Takéto zúženie už naznačuje populáciu, platformu aj možný typ merania.

Ak sa v tejto fáze strácaš, pomôže aj samostatný postup na zužovanie širokej témy na jeden výskumný smer. Pri slovenských záverečných prácach býva rozsah často určený aj internou smernicou katedry, preto treba porovnať nápad s formálnymi požiadavkami.

Slabá verzia a silnejšia verzia témy

Slabá študentská verzia	Silnejšie preformulovanie
„Chcem písať o syndróme vyhorenia.“	„Práca skúma prejavy syndrómu vyhorenia u sestier pracujúcich na lôžkových oddeleniach a ich súvis s pracovnou záťažou.“
„Moja téma je online marketing.“	„Práca analyzuje využitie krátkych videí na Instagrame pri budovaní značky malých slovenských e-shopov s oblečením.“
„Budem riešiť inklúziu v škole.“	„Práca skúma skúsenosti učiteľov prvého stupňa so začleňovaním žiakov so špecifickými poruchami učenia do bežnej triedy.“
„Chcem písať o strese študentov.“	„Práca skúma vzťah medzi akademickou prokrastináciou a vnímaným stresom u študentov bakalárskeho štúdia.“

Silnejšie formulácie neznamenajú, že práca je už hotová. Znamenajú, že sa dá navrhnúť výskumná otázka, vyhľadať odborná literatúra a postaviť kapitoly bez neustáleho rozširovania témy.

Hranice témy ako ochrana pred chaosom

Rozsah práce znamená, čo budeš skúmať, v akom kontexte a akými prostriedkami. Limity práce pomenúvajú, čo skúmať nebudeš alebo čo neumožňuje zvolený postup. Tieto hranice nie sú slabosťou; pomáhajú čitateľovi pochopiť, prečo sa venuješ práve vybranej časti problému.

Pri zdravotníckej práci napríklad nemusíš skúmať všetky aspekty adherencie k liečbe. Môžeš sa zamerať na pacientov po prepustení do domácej starostlivosti a na bariéry, ktoré opisujú sestry alebo pacienti. Takýto výber vytvára jasnejší základ pre metodiku než všeobecná téma „dodržiavanie liečby u seniorov“.

Ako si vybrať medzi kvalitatívnym, kvantitatívnym a teoretickým smerom?

Typ práce si vyberáš podľa otázky, dostupných dát a toho, čo vieš realisticky spracovať v bakalárskej alebo diplomovej práci. Kvantitatívny smer sa hodí na meranie vzťahov a rozdielov, kvalitatívny na skúsenosti a významy, teoretický na porovnanie konceptov a argumentov. Nesprávny výber metódy často spôsobí viac problémov než slabší úvod.

Otázka určuje metódu

Ak sa pýtaš „aký je vzťah medzi X a Y“, pravdepodobne smeruješ ku kvantitatívnemu výskumu. Ak sa pýtaš „ako študenti prežívajú“ alebo „aké skúsenosti majú“, bližšie je kvalitatívne skúmanie. Ak sa pýtaš „ako rôzni autori vysvetľujú pojem“, môže ísť o teoretickú alebo konceptuálnu prácu.

V manažmente môže kvantitatívna práca skúmať vzťah medzi štýlom vedenia a pracovnou spokojnosťou zamestnancov v malej firme. Kvalitatívna práca by sa skôr pýtala, ako zamestnanci opisujú komunikáciu s nadriadeným počas organizačnej zmeny. Teoretická práca by mohla porovnať prístupy transformačného a situačného vedenia a vytvoriť argument, ktorý vysvetlí ich použitie v malých tímoch.

Ak ešte nevieš, ktorý smer je primeraný, pomôže porovnať možnosti cez rozhodovanie medzi kvantitatívnym, kvalitatívnym a teoretickým výskumom.

Porovnanie výskumných smerov na konkrétnych témach

Študentský zámer	Vhodnejší smer	Prečo
„Chcem zistiť, či viac učenia znižuje stres.“	Kvantitatívny	Dá sa merať čas učenia, skóre stresu a vzťah medzi premennými.
„Chcem vedieť, ako prváci prežívajú nástup na vysokú školu.“	Kvalitatívny	Ide o skúsenosti, významy a individuálne interpretácie.
„Chcem porovnať teórie motivácie v pracovnom prostredí.“	Teoretický	Cieľom je syntéza konceptov, nie zber nových dát.
„Chcem zhrnúť výskumy o spánku a výkone študentov.“	Prehľad literatúry	Jadrom je výber, porovnanie a syntéza existujúcich štúdií.

Táto tabuľka ukazuje, že metóda nie je nálepka, ktorú prilepíš na hotovú tému. Je to rozhodnutie, ktoré musí súhlasiť s otázkou, zdrojmi a časom.

Riziko výberu metódy podľa pohodlia

Študenti si niekedy vyberú dotazník len preto, že pôsobí rýchlo. Potom však zistia, že nevedia definovať premenné, zostaviť škály ani interpretovať výsledky. Iní sa rozhodnú pre rozhovory, ale otázky majú postavené tak, že z nich získajú len krátke odpovede typu „áno“ a „nie“.

Pri pedagogickej téme „domáce úlohy a motivácia žiakov“ by kvantitatívny dotazník mohol merať frekvenciu domácich úloh a mieru vnútornej motivácie. Kvalitatívny rozhovor by skúmal, ako učitelia vysvetľujú svoje rozhodnutia pri zadávaní úloh. Teoretická práca by porovnávala motivačné teórie a ich dôsledky pre školskú prax.

Ako vzniká výskumná otázka, cieľ a hypotézy?

Výskumná otázka vzniká z úzkej témy, cieľ pomenúva, čo chce práca dosiahnuť, a hypotézy sa používajú vtedy, keď testuješ vzťahy alebo rozdiely medzi premennými. Tieto časti musia smerovať k rovnakému jadru. Ak otázka, cieľ a metodika hovoria o troch rôznych veciach, prvý koncept bude pôsobiť nesúdržne.

Výskumná otázka ako kontrola rozsahu

Výskumná otázka je hlavná otázka, na ktorú má práca odpovedať. Nemá byť len témou s otáznikom na konci. Otázka „Ako vplývajú sociálne siete na ľudí?“ je príliš široká, pretože nehovorí, ktoré siete, ktorí ľudia, aký vplyv a aký typ dôkazov použiješ.

Lepšia otázka môže znieť: „Aký je vzťah medzi intenzitou používania Instagramu a vnímaním vlastného tela u študentiek bakalárskeho štúdia?“ Pri kvalitatívnom výskume by zasa mohla znieť: „Ako študentky opisujú vplyv obsahu zameraného na vzhľad na svoje vnímanie vlastného tela?“ Obe otázky majú rovnakú tematickú oblasť, ale vedú k inému typu práce.

Podrobnejší postup ponúka aj článok zúženie témy na jednu výskumnú otázku.

Cieľ, čiastkové ciele a hypotézy

Cieľ práce vyjadruje, čo chceš zistiť, analyzovať, porovnať alebo vysvetliť. Čiastkové ciele rozkladajú hlavný cieľ na menšie úlohy. Hypotéza je testovateľné tvrdenie o očakávanom vzťahu alebo rozdiele, typicky v kvantitatívnej práci.

Príklad zo psychológie:

• Hlavný cieľ: „Zistiť vzťah medzi akademickou prokrastináciou a vnímaným stresom u študentov bakalárskeho štúdia.“
• Čiastkový cieľ: „Opísať mieru akademickej prokrastinácie vo výskumnom súbore.“
• Hypotéza: „Vyššia miera akademickej prokrastinácie súvisí s vyššou mierou vnímaného stresu.“

Takéto formulácie sa dajú priamo prepojiť s metodikou. Vieš, čo merať, koho osloviť a aký typ výsledkov očakávať.

Slabá a silnejšia výskumná otázka

Slabé: „Ako motivácia ovplyvňuje výkon zamestnancov?“
Silnejšie: „Aký je vzťah medzi vnímanou podporou nadriadeného a pracovnou angažovanosťou administratívnych zamestnancov v malej firme?“

Slabá verzia používa veľké pojmy bez merania. Silnejšia verzia už naznačuje premenné, skupinu aj organizačný kontext. Pri prvom koncepte potom nevzniká kapitola o „motivácii všeobecne“, ale cielenejší text o podpore nadriadeného, angažovanosti a ich vzťahu.

Ako sa z podkladov vytvorí štruktúrovaný prvý návrh práce?

Štruktúrovaný prvý návrh práce vzniká tak, že sa osnova naplní pracovnými odsekmi, zdrojmi, argumentmi a metodickými rozhodnutiami. Nejde o finálnu verziu, ale o text, ktorý už má poradie kapitol, hlavné body a viditeľné medzery. Prvý koncept má ukázať, čo treba doplniť, nie predstierať dokonalosť.

Osnova ako kostra textu

Osnova je hierarchia kapitol a podkapitol, ktorá ukazuje logiku práce. Pri záverečnej práci zvyčajne obsahuje úvod, teoretickú časť, metodiku, výsledky alebo analytickú časť, diskusiu a záver. Pri seminárnej práci môže byť jednoduchšia, ale aj tam má mať jasný postup argumentácie.

Dobrá osnova nevzniká zo zoznamu pekných názvov. Vzniká z výskumnej otázky. Ak sa pýtaš na skúsenosti sestier s edukáciou pacientov po prepustení, teoretická časť musí vysvetliť edukáciu pacienta, domáce prostredie, rolu sestry a bariéry adherencie. Metodika potom opisuje, prečo sú vhodné rozhovory alebo analýza dokumentov.

Pri tvorbe kapitol sa oplatí porovnať svoj návrh s princípmi článku hierarchia kapitol v akademickej práci.

Prehľad literatúry nie je zoznam zdrojov

Prehľad literatúry je syntéza odborných zdrojov podľa tém, nie opis článkov jeden za druhým. Ak každý odsek začína menom autora a len prepisuje, čo autor zistil, čitateľ nevidí tvoju vlastnú štruktúru. Lepší prvý koncept zoskupuje zdroje podľa pojmov, prístupov, zistení alebo rozporov.

Príklad zo zdravotníckych vied: pri téme adherencie k liečbe u seniorov po prepustení do domácej starostlivosti môžeš literatúru rozdeliť na bariéry porozumenia liečbe, podporu rodiny, komunikáciu so zdravotníkmi a organizáciu následnej starostlivosti. Takéto zoskupenie umožní neskôr prepojiť teóriu s otázkami rozhovoru alebo dotazníkom.

Od odsekov k návrhu kapitoly

Prvý koncept nemusí mať uhladený štýl, ale musí ukázať logiku. Každý odsek má mať vlastnú funkciu: definovať pojem, porovnať prístupy, zdôvodniť metódu, opísať zistenie alebo vysvetliť význam výsledku. Ak máš päť odsekov, ktoré hovoria to isté inými slovami, problém nie je v štylistike, ale v štruktúre.

Pri písaní pomáha jednoduchý test: vieš ku každému odseku povedať, prečo je práve na tomto mieste? Ak nie, odsek možno patrí inde, alebo vôbec nepatrí do práce. Prvý koncept je priestor, kde sa takéto rozhodnutia majú ukázať.

Aké chyby študenti najčastejšie robia pri prechode od témy k prvému konceptu?

Študenti najčastejšie chybujú tak, že začnú písať bez výskumnej otázky, vyberú metódu podľa pohodlia, miešajú zdroje s vlastným názorom alebo vytvoria osnovu, ktorá nesúvisí s cieľom. Tieto chyby sa dajú opraviť, ak ich zachytíš v prvom koncepte. Najhoršie je tváriť sa, že text funguje, hoci každá kapitola rieši inú úlohu.

Päť konkrétnych chýb a ako ich opraviť

1. Téma bez merateľného alebo skúmateľného jadra
   Príklad: „Študenti sa lepšie učia, keď sú motivovaní.“
   Oprava: Urči, čo znamená „motivovaní“, koho skúmaš a ako budeš poznať „lepšie učenie“. Silnejší smer: „Vzťah medzi vnútornou motiváciou a priemerom známok u študentov prvého ročníka.“

2. Výskumná otázka, ktorá sa nedá zvládnuť v rozsahu práce
   Príklad: „Ako pandémia zmenila zdravotníctvo na Slovensku?“
   Oprava: Zúž otázku na konkrétnu oblasť. Napríklad: „Ako sestry na ambulanciách opisujú zmeny v komunikácii s pacientmi po zavedení telefonických konzultácií?“

3. Metóda vybraná podľa toho, čo znie najľahšie
   Príklad: „Dám dotazník, lebo rozhovory sú náročné.“
   Oprava: Najprv urč otázku. Ak chceš zistiť skúsenosti učiteľov s inklúziou, rozhovory môžu byť vhodnejšie než dotazník s povrchnými položkami.

4. Teoretická časť ako encyklopédia
   Príklad: Kapitola o marketingu začne históriou reklamy, definíciou trhu, sociálnymi sieťami, značkou a spotrebiteľským správaním bez jasného prepojenia.
   Oprava: Vyber len pojmy potrebné pre otázku. Ak skúmaš krátke videá na Instagrame pri budovaní značky, teória má viesť k tejto väzbe.

5. Prvý návrh bez priznaných medzier
   Príklad: Študent označí kapitolu za hotovú, hoci chýbajú citácie, metodika aj vysvetlenie vzorky.
   Oprava: Medzery označ ako pracovné úlohy: doplniť zdroj, spresniť populáciu, dopísať spôsob analýzy, overiť citačnú normu.

Prečo sú tieto chyby také časté

V slovenskej kultúre bakalárskych a diplomových prác sa často očakáva, že študent príde na konzultáciu už s „nejakým textom“. To vedie k rýchlemu písaniu strán namiesto premyslenia jadra práce. Vedúci potom opravuje veci, ktoré sa mali vyriešiť pred písaním: rozsah, otázku, metodiku a štruktúru.

Chyby nie sú dôkazom, že študent tému nezvládne. Skôr ukazujú, že chýba medzikrok medzi nápadom a písaním. Práve tento medzikrok — pracovné rozhodnutia pred prvým konceptom — šetrí čas pri ďalších verziách.

Ako používať nástroj na akademické písanie poctivo a prakticky?

Nástroj na akademické písanie používaj ako podporu pri plánovaní, organizovaní a tvorbe pracovného návrhu, nie ako náhradu vlastnej práce. Každý návrh treba skontrolovať podľa zadania, zdrojov, citačnej normy a pokynov vedúceho. Poctivé použitie znamená, že rozumieš textu, vieš ho obhájiť a doplníš ho vlastným čítaním aj rozhodnutiami.

Čo môže asistent písania záverečnej práce urobiť dobre

Asistent písania záverečnej práce vie pomôcť najmä tam, kde študent potrebuje štruktúru. Môže navrhnúť varianty otázok, pripraviť osnovu, upozorniť na chýbajúce prepojenia alebo navrhnúť, ako rozdeliť kapitolu. Vie tiež pomôcť s prvým návrhom formulácií, ktoré potom upravíš podľa svojho štýlu a zdrojov.

Pri prehľade literatúry môže asistent navrhnúť tematické zhluky. Pri kvantitatívnej práci môže pomôcť pomenovať premenné a logiku hypotéz. Pri kvalitatívnej práci môže podporiť tvorbu scenára rozhovoru alebo úvodného návrhu kategórií, no interpretácia zostáva na študentovi a dátach.

Čo musí zostať na študentovi

Študent musí overiť zdroje, pochopiť argument, vybrať konečnú otázku a niesť zodpovednosť za text. Ak systém navrhne kapitolu, ktorá nesedí so smernicou fakulty, treba ju upraviť. Ak navrhne tvrdenie bez zdroja, nesmie sa tváriť ako overený poznatok.

Poctivé používanie sa dá zhrnúť jednoducho: nástroj môže urýchliť premýšľanie nad možnosťami, ale nemá nahradiť akademické rozhodovanie. Pri obhajobe nebudeš vysvetľovať, čo „vygeneroval systém“, ale prečo tvoja práca používa konkrétnu otázku, metódu, zdroje a interpretáciu.

Praktický pracovný režim

Efektívny režim vyzerá skôr ako dialóg s návrhom než pasívne kopírovanie. Najprv si vyžiadaš možnosti, potom ich porovnáš so zadaním a až potom píšeš. Každú časť ber ako pracovnú verziu, ktorú treba čítať kriticky.

Užitočné je viesť si vlastný zoznam rozhodnutí: prečo si zúžil tému, prečo si vybral metódu, ktoré pojmy sú kľúčové a ktoré zdroje sú nosné. Tento zoznam ti pomôže pri konzultácii aj pri písaní úvodu a metodiky.

Ako skontrolovať prvý koncept pred ďalšou konzultáciou?

Prvý koncept skontroluj podľa súladu medzi témou, otázkou, cieľom, osnovou, zdrojmi a metodikou. Nehľadaj najprv preklepy; tie majú zmysel až vtedy, keď funguje stavba textu. Konzultácia je produktívnejšia, keď vieš presne ukázať, čo je hotové, čo je neisté a kde potrebuješ rozhodnutie.

Kontrola súdržnosti

Začni tým, že si vedľa seba napíšeš názov práce, hlavnú otázku, cieľ a názvy kapitol. Ak by ich čítal niekto cudzí, mal by vidieť rovnakú líniu. Ak názov hovorí o spokojnosti pacientov, otázka o komunikácii sestier a metodika o analýze dokumentov, treba zjednotiť smer.

Potom prejdi kapitoly. Každá kapitola má mať úlohu. Teória pripravuje pojmy a zistenia zo zdrojov, metodika vysvetľuje postup, výsledky odpovedajú na otázku a diskusia vykladá význam zistení. Ak kapitola neplní žiadnu z týchto funkcií, pravdepodobne je príliš všeobecná.

Kontrola zdrojov a citácií

Prvý koncept môže obsahovať pracovné miesta na doplnenie citácií, ale nemal by miešať cudzie tvrdenia s vlastným názorom bez označenia. Pri každom odbornom tvrdení sa pýtaj, či vieš doložiť zdroj. Ak používaš parafrázu, musí byť jasné, odkiaľ myšlienka pochádza.

Skontroluj aj to, či zdroje nie sú len náhodný zoznam. Pri akademickej práci nestačí mať veľa položiek v literatúre. Dôležité je, aby zdroje podporovali kapitoly, výskumnú otázku a argumentáciu.

Before you move on: kontrolný zoznam prvého konceptu

• Téma je zúžená podľa populácie, prostredia, obdobia alebo konkrétneho javu.
• Výskumná otázka sa dá zodpovedať v rozsahu bakalárskej alebo diplomovej práce.
• Cieľ práce zodpovedá výskumnej otázke.
• Typ výskumu súhlasí s otázkou a dostupnými dátami.
• Osnova má logické poradie kapitol a podkapitol.
• Teoretická časť nie je len zoznam definícií, ale pripravuje pôdu pre výskum alebo argument.
• Metodika pomenúva vzorku, dáta, postup zberu a spôsob analýzy.
• Každý odborný nárok má alebo bude mať dohľadateľný zdroj.
• V texte sú označené miesta, ktoré treba doplniť, nie schované slabiny.
• Vieš vysvetliť, prečo je každý hlavný blok textu v práci potrebný.