Ako napísať teoretickú prácu bez zberu dát: štruktúra založená na argumente

Máte schválenú tému, školiteľ súhlasil s tým, že nebudete robiť dotazník ani rozhovory, a zrazu neviete, ako napísať teoretickú prácu tak, aby nevyzerala ako predĺžený referát. V priečinku máte články, knihy, normy alebo koncepcie, no kapitoly sa začínajú meniť na „autor A povedal, autor B povedal, autor C povedal“. Problém nie je v tom, že vám chýbajú dáta. Problém je, že teoretická práca potrebuje iný druh dôkazu: nie tabuľku s výsledkami, ale premyslený argument, ktorý čitateľ dokáže sledovať od úvodu po záver. Pri bakalárskej alebo diplomovej práci na slovenskej vysokej škole to znamená najmä jasne vysvetliť pojmy, porovnať prístupy a ukázať, čo z nich vyplýva pre zvolený problém.

Teoretická práca bez zberu dát funguje vtedy, keď má jednu hlavnú otázku, jednu nosnú tézu a kapitoly zoradené podľa logiky argumentu. Namiesto „čo som našiel v literatúre“ píšete „čo z literatúry vyplýva, keď ju porovnám, spresním a poskladám do vysvetlenia“. Dobrá štruktúra teoretickej práce preto stojí na syntéze zdrojov, nie na ich postupnom opisovaní.

In this guide

• Čo znamená ako napísať teoretickú prácu bez zberu dát
• Ako sa štruktúra teoretickej práce líši od empirickej práce
• Ako postaviť neempirickú záverečnú prácu na jednom argumente
• Ako vytvoriť výskumnú otázku pre konceptuálnu prácu bez dát
• Ako má vyzerať prehľad literatúry v teoretickej práci
• Ako premeniť zdroje na kapitoly a podkapitoly
• Aké chyby študenti najčastejšie robia pri písaní teoretickej práce
• Ako si overiť, že písanie teoretického článku alebo práce drží pokope

Čo znamená ako napísať teoretickú prácu bez zberu dát?

Napísať teoretickú prácu bez zberu dát znamená odpovedať na odbornú otázku pomocou existujúcich teórií, pojmov, výskumov, dokumentov a argumentov. Takáto práca nevytvára vlastný dataset, ale vytvára vlastné vysvetlenie, porovnanie alebo konceptuálny model. Hodnotí sa najmä podľa logiky, práce so zdrojmi a schopnosti ukázať vzťahy medzi myšlienkami.

Teoretická práca nie je súhrn zdrojov

Teoretická práca je akademický text, ktorý skúma problém cez pojmy, teórie a odbornú literatúru. Neznamená to, že „len opisujete teóriu“. Znamená to, že z existujúcich zdrojov skladáte odpoveď na otázku, ktorú ste si vymedzili.

Slabá verzia znie: „Táto práca opisuje motiváciu zamestnancov, štýly vedenia a spokojnosť v práci.“ Silnejšia verzia znie: „Táto práca vysvetľuje, ako rôzne koncepcie transformačného vedenia pracujú s motiváciou zamestnancov a kde narážajú na hranice pri vysvetľovaní pracovnej spokojnosti.“ Druhá veta už nesľubuje len opis. Sľubuje porovnanie a argument.

Aký dôkaz používa práca bez vlastných dát

Dôkaz v teoretickej práci tvorí odôvodnené čítanie zdrojov: definície, porovnania, rozpory, typológie, modely, právne alebo koncepčné dokumenty a výsledky predchádzajúcich výskumov. Nie sú to vaše dotazníkové odpovede, ale stále ide o dôkaz, ak s ním pracujete presne.

V psychológii môže študent porovnávať teórie sebaregulácie pri akademickej prokrastinácii a ukázať, prečo jedna teória lepšie vysvetľuje odkladanie učenia ako druhá. V ošetrovateľstve môže práca analyzovať koncept adherencie k liečbe u seniorov po prepustení do domácej starostlivosti bez toho, aby študent robil rozhovory s pacientmi. V manažmente môže teoretická práca porovnať modely organizačnej kultúry pri hybridnej práci a navrhnúť, ktoré prvky sú použiteľné pre malé firmy.

Kedy je teoretický dizajn vhodný

Teoretický dizajn je vhodný vtedy, keď otázka nežiada meranie, ale vysvetlenie pojmu, porovnanie prístupov alebo vytvorenie rámca. Ak sa pýtate „ako študenti odpovedajú v dotazníku“, potrebujete empirický postup. Ak sa pýtate „ako možno pojem akademická odolnosť chápať v rôznych psychologických modeloch“, pracujete teoreticky.

Užitočné je pozrieť si rozdiel medzi kvantitatívnym, kvalitatívnym a teoretickým výskumom v texte Rozhodovanie medzi kvantitatívnym, kvalitatívnym a teoretickým výskumom. Pomôže vám zistiť, či vaša téma naozaj potrebuje zber dát, alebo skôr presnejšie vymedzenie argumentu.

Ako sa štruktúra teoretickej práce líši od empirickej práce?

Štruktúra teoretickej práce sa líši tým, že jej jadrom nie je metodika zberu a analýza dát, ale postupné budovanie argumentu. Empirická práca smeruje od otázky k dátam a výsledkom; teoretická práca smeruje od otázky k pojmovému vysvetleniu, syntéze literatúry a záverom. Kapitoly preto musia byť zoradené podľa funkcie v argumente, nie podľa toho, ktorý zdroj ste čítali prvý.

Porovnanie empirickej a teoretickej logiky

Pri empirickej práci čitateľ očakáva metodológiu, vzorku, nástroj, výsledky a diskusiu. Pri teoretickej práci očakáva presné vymedzenie problému, pojmový rámec, porovnanie prístupov, syntézu a vlastnú argumentačnú líniu.

Slabé nastavenie teoretickej práce	Silnejšie nastavenie založené na argumente
„Kapitola 1: Motivácia. Kapitola 2: Učenie. Kapitola 3: Študenti.“	„Kapitola 1: Pojem motivácie. Kapitola 2: Vysvetlenia študijnej vytrvalosti. Kapitola 3: Limity motivačných modelov pri online učení.“
„Práca zhrnie literatúru o syndróme vyhorenia.“	„Práca porovná klinické a organizačné chápanie vyhorenia u pomáhajúcich profesií.“
„Cieľom je opísať inkluzívne vzdelávanie.“	„Cieľom je ukázať, ako sa pojem inklúzie mení medzi právnym, pedagogickým a školským poradenským diskurzom.“
„Použijem knihy a články.“	„Zdroje rozdelím podľa teoretických prístupov a porovnám ich predpoklady, silné stránky a limity.“

Čo nahrádza metodickú kapitolu

V neempirickej práci nemusíte predstierať, že máte metodiku ako pri dotazníku. Potrebujete však vysvetliť, ako ste vyberali zdroje, aké kritériá ste použili a akým spôsobom ich budete porovnávať. Táto časť môže mať názov „Postup práce so zdrojmi“, „Výber literatúry“ alebo „Metodologické východiská teoretickej práce“, podľa požiadaviek školy.

Napíšte napríklad, že pracujete s recenzovanými článkami, odbornými monografiami, zákonmi, koncepčnými dokumentmi alebo štandardmi praxe. Vysvetlite časové obdobie, jazykové obmedzenia a dôvod, prečo niektoré typy zdrojov nezaraďujete. Pri výbere zdrojov sa oplatí použiť postupy z článku Overovanie odborných zdrojov pre prehľad literatúry.

Čo ostáva rovnaké ako pri empirickej práci

Aj bez dát stále potrebujete úvod, cieľ, otázku, jadro, záver a zoznam zdrojov. Rozdiel je v tom, čo robí jadro práce. Neopisuje výsledky merania, ale vedie čitateľa cez vysvetlenia, porovnania a dôsledky.

Argument je tvrdenie podopreté dôvodmi. V teoretickej práci musí byť viditeľný v každej kapitole. Ak kapitola neodpovedá na otázku, neposúva argument a iba sumarizuje cudzie texty, pravdepodobne je zle zaradená alebo príliš široká.

Ako postaviť neempirickú záverečnú prácu na jednom argumente?

Neempirická záverečná práca potrebuje centrálny argument, ktorý spája všetky kapitoly do jednej odpovede. Argument vzniká z otázky, pracovnej tézy a dôvodov, ktoré postupne rozvíjate. Bez neho sa text zmení na encyklopedický prehľad témy.

Od témy k téze

Téma označuje oblasť, o ktorej píšete. Téza je hlavné tvrdenie, ktoré budete obhajovať. Téma môže znieť „digitálna gramotnosť učiteľov“, no téza už hovorí: „Digitálna gramotnosť učiteľov sa nedá hodnotiť iba cez technické zručnosti, pretože pedagogické rozhodovanie a etické používanie nástrojov tvoria samostatnú časť kompetencie.“

Téza nemusí byť provokatívna. Musí byť presná, obhájiteľná a otvorená diskusii. Ak s ňou nemožno rozumne nesúhlasiť, je pravdepodobne príliš opisná.

Slabá a silnejšia verzia argumentu

Slabá študentská verzia	Silnejšie prepracovanie
„Práca bude o strese u sestier a o tom, ako je stres zlý.“	„Práca bude argumentovať, že stres u sestier nemožno vysvetľovať iba individuálnou odolnosťou, pretože organizačné podmienky menia možnosti zvládania záťaže.“
„Opíšem právnu úpravu ochrany spotrebiteľa.“	„Práca porovná preventívnu a sankčnú logiku ochrany spotrebiteľa a ukáže, kde každá z nich naráža na limity pri online zmluvách.“
„Budem písať o motivácii žiakov.“	„Práca vysvetlí, prečo vnútorná motivácia pri domácej príprave závisí od vzťahu medzi autonómiou, spätnou väzbou a zmyslom úlohy.“

Jednoduchý postup tvorby argumentu

1. Napíšte tému jednou vetou bez odborného žargónu.
2. Pomenujte spor, nejasnosť alebo napätie v literatúre.
3. Sformulujte otázku, na ktorú sa dá odpovedať bez vlastného zberu dát.
4. Navrhnite pracovnú tézu ako predbežnú odpoveď.
5. Rozdeľte tézu na 3 až 4 dôvody, ktoré sa môžu stať kapitolami.
6. Ku každému dôvodu priraďte zdroje, ktoré ho podporujú, spresňujú alebo spochybňujú.

Argument ako chrbtica kapitol

Každá hlavná kapitola by mala niesť jednu funkciu: definovať, porovnať, vysvetliť, spochybniť alebo syntetizovať. Ak máte kapitolu, ktorá len zhromažďuje „všetko o pojme“, skúste sa opýtať, čo má čitateľ po jej prečítaní pochopiť pre váš hlavný argument.

Pri plánovaní pomáha aj článok Hierarchia kapitol v akademickej práci, najmä ak máte problém rozlíšiť kapitolu, podkapitolu a odsek.

Ako vytvoriť výskumnú otázku pre konceptuálnu prácu bez dát?

Výskumná otázka pre konceptuálnu prácu bez dát sa pýta na vzťah medzi pojmami, teóriami alebo prístupmi, nie na výskyt javov v konkrétnej vzorke. Má byť dosť úzka na jednu prácu a dosť otvorená na argumentáciu. Dobrá otázka umožní porovnávať, vysvetľovať alebo vytvoriť konceptuálny rámec.

Otázky, ktoré nepotrebujú dotazník

Ak sa pýtate „koľko študentov využíva umelú inteligenciu pri učení“, bez dát neodpoviete. Ak sa pýtate „ako možno eticky vymedziť používanie umelej inteligencie pri samostatnej príprave študentov“, môžete pracovať teoreticky.

V pedagogike môže otázka znieť: „Ako sa mení pojem formatívneho hodnotenia v konštruktivistickom a kompetenčnom prístupe k vyučovaniu?“ V zdravotníckych vedách: „Ako rôzne modely starostlivosti vysvetľujú podporu sebestačnosti seniora po prepustení z nemocnice?“ V práve: „Ako sa líši ochrana súkromia dieťaťa v rodinnoprávnom a digitálnom kontexte?“

Formulácie, ktoré signalizujú teoretický typ práce

Pri teoretickej otázke často fungujú slovesá ako „ako možno chápať“, „v čom sa líši“, „aké predpoklady má“, „ako spolu súvisia“, „aké limity má“ alebo „ako možno syntetizovať“. Tieto formulácie vás vedú k argumentu, nie k meraniu.

Nevhodné je napísať otázku tak, aby vyzerala empiricky, no potom nepriniesť dáta. Napríklad: „Aký vplyv má sociálna opora na syndróm vyhorenia sestier?“ znie ako kvantitatívna otázka. Teoretickejšia verzia by bola: „Ako modely sociálnej opory vysvetľujú riziko syndrómu vyhorenia u sestier v nemocničnom prostredí?“

Prepojenie otázky, cieľa a tézy

Výskumná otázka sa pýta. Cieľ práce hovorí, čo chcete dosiahnuť. Téza ponúka predbežnú odpoveď. Tieto tri prvky musia sedieť spolu.

Príklad:

• Otázka: „Ako možno vysvetliť akademickú prokrastináciu cez teórie sebaregulácie?“
• Cieľ: „Cieľom práce je porovnať vybrané teórie sebaregulácie a ukázať ich prínos pri vysvetlení akademickej prokrastinácie.“
• Téza: „Akademická prokrastinácia sa dá presnejšie vysvetliť ako zlyhanie regulácie cieľov a emócií než ako obyčajný nedostatok disciplíny.“

Ak potrebujete samostatne doladiť otázku, pomôže text Zúženie témy na jednu výskumnú otázku.

Ako má vyzerať prehľad literatúry v teoretickej práci?

Prehľad literatúry v teoretickej práci má byť usporiadaný podľa tém, prístupov alebo sporov, nie podľa jednotlivých autorov za sebou. Jeho úlohou je ukázať, čo zdroje tvrdia spoločne, kde sa rozchádzajú a čo z toho vyplýva pre vašu otázku. Ak iba parafrázujete články, ešte nepíšete teoretický argument.

Tematické zhluky namiesto čitateľského denníka

Slabý prehľad literatúry vyzerá ako zoznam: „Novák sa venuje motivácii, Kováč píše o spätnej väzbe, Smith opisuje autonómiu.“ Čitateľ potom nevie, prečo tieto zdroje stoja vedľa seba. Silnejšia verzia vytvorí zhluk: „Autori sa zhodujú, že autonómia podporuje vytrvalosť, no líšia sa v tom, či ju chápu ako osobnostnú dispozíciu alebo ako vlastnosť učebného prostredia.“

Syntéza znamená spojiť viac zdrojov do nového vzťahu. Nie je to ozdobné slovo pre sumarizovanie. Pri syntéze ukazujete, čo sa dá odvodiť z porovnania zdrojov.

Ako pracovať s protichodnými zdrojmi

Protichodné zdroje nie sú problém, ale materiál pre argument. Ak jeden autor chápe inklúziu ako individuálnu podporu žiaka a druhý ako zmenu celej školy, práve rozdiel vám umožňuje vytvoriť kapitolu o napätí medzi kompenzačným a systémovým prístupom.

V ošetrovateľstve môže časť literatúry zdôrazňovať edukáciu pacienta a iná časť rolu rodinných opatrovateľov. Teoretická práca môže ukázať, že adherencia k liečbe v domácom prostredí nie je len vlastnosť pacienta, ale výsledok vzťahu medzi informáciami, podporou a každodenným režimom. Bez jedného nového rozhovoru dokážete vytvoriť hodnotné vysvetlenie.

Práca s definíciami

Definície v teoretickej práci neslúžia iba na začiatok kapitoly. Môžu byť predmetom analýzy. Ak rôzne odbory používajú rovnaký pojem inak, práve to môže byť jadro práce.

Napríklad „well-being“ v psychológii môže znamenať subjektívnu pohodu, v manažmente pracovnú spokojnosť a v školstve podmienky podporujúce učenie. Ak pojem preložíte jedným slovenským slovom a ďalej ho neriešite, stratíte časť argumentu. Ak rozdiel vysvetlíte, práca získa presnosť.

Ako premeniť zdroje na kapitoly a podkapitoly?

Zdroje premeníte na kapitoly tak, že ich najprv zoskupíte podľa funkcie v argumente a až potom z nich vytvoríte osnovu. Kapitola nemá byť priečinok pre podobné citácie, ale krok v odpovedi na otázku. Dobrá osnova ukazuje, prečo nasleduje jedna časť po druhej.

Od poznámok k štruktúre teoretickej práce

Začnite tým, že ku každému zdroju nenapíšete iba „o čom je“, ale „na čo sa mi hodí“. Jeden článok môže definovať pojem, druhý ukázať kritiku, tretí priniesť typológiu a štvrtý pomôcť vysvetliť limit. Z týchto funkcií sa rodí štruktúra teoretickej práce.

Príklad pri téme hybridného manažmentu:

1. Definície hybridnej práce a flexibilnej práce.
2. Teórie kontroly, dôvery a autonómie.
3. Riziká koordinácie tímu na diaľku.
4. Syntéza: prečo hybridný manažment nie je iba technická otázka, ale zmena riadiaceho vzťahu.

Takáto osnova už nie je zoznamom autorov. Je mapou argumentu.

Vhodné poradie kapitol

Bežné poradie v teoretickej práci môže vyzerať takto:

1. Úvod, problém, cieľ a otázka.
2. Vymedzenie kľúčových pojmov.
3. Predstavenie hlavných teoretických prístupov.
4. Porovnanie prístupov podľa zvolených kritérií.
5. Syntéza alebo návrh vlastného konceptuálneho rámca.
6. Limity práce a záver.

Toto poradie nie je povinná šablóna. Ak píšete právnu prácu, môžete potrebovať najprv normatívny rámec a až potom aplikačné problémy. Ak píšete pedagogickú prácu, môžete začať vývinom pojmu a potom prejsť k modelom praxe.

Konceptuálny rámec bez obrázkovej dekorácie

Konceptuálny rámec je vysvetlenie vzťahov medzi pojmami, ktoré používate v práci. Nemusí byť kreslený ako schéma, ale často pomáha, keď si ho aspoň pracovným spôsobom načrtnete. Dôležité je, aby rámec nebol ozdobou, ale výsledkom vašej syntézy.

Ak práca tvrdí, že akademická prokrastinácia vzniká zo vzťahu medzi cieľmi, emóciami a spätnou väzbou, rámec musí ukázať práve tieto vzťahy. Nestačí nakresliť tri bubliny a medzi ne šípky. Potrebujete vysvetliť, prečo sú tieto pojmy vybrané a ako spolu podľa literatúry súvisia.

Aké chyby študenti najčastejšie robia pri písaní teoretickej práce?

Študenti najčastejšie robia chybu v tom, že teoretickú prácu zamieňajú za opis témy. Ďalšie časté problémy sú príliš široká otázka, kapitoly zoradené podľa zdrojov, nejasná téza a predstieraná metodika. Každá z týchto chýb sa dá opraviť tým, že text vrátite k otázke a argumentu.

Konkrétne chyby a opravy

1. Encyklopedická téma bez problému
   Študentský príklad: „Moja práca sa zaoberá všetkým, čo súvisí s emocionálnou inteligenciou, jej históriou, modelmi, využitím a kritikou.“
   Oprava: Zúžte problém: „Práca porovnáva schopnostný a zmiešaný model emocionálnej inteligencie pri vysvetľovaní pracovného výkonu.“

2. Otázka, ktorá by potrebovala dáta
   Študentský príklad: „Ako vplýva online vyučovanie na motiváciu žiakov druhého stupňa?“
   Oprava: Bez vlastného zberu dát ju preformulujte: „Ako teórie motivácie vysvetľujú možné riziká online vyučovania pre autonómiu a spätnú väzbu žiakov?“

3. Kapitoly podľa autorov namiesto argumentu
   Študentský príklad: „2.1 Maslow, 2.2 Herzberg, 2.3 Deci a Ryan, 2.4 Vroom.“
   Oprava: Usporiadajte kapitoly podľa pojmového problému: „potreby“, „vnútorná motivácia“, „očakávania a odmena“, „limity modelov v školskom prostredí“.

4. Citovanie bez vlastného prepojenia
   Študentský príklad: „Autor uvádza definíciu stresu. Iný autor uvádza ďalšiu definíciu. Tretí autor hovorí o pracovnej záťaži.“
   Oprava: Napíšte, čo z porovnania vyplýva: „Tieto definície sa líšia v tom, či stres chápu ako reakciu jednotlivca alebo ako vzťah medzi nárokmi prostredia a zdrojmi zvládania.“

5. Prázdna formulácia cieľa
   Študentský príklad: „Cieľom práce je analyzovať danú problematiku.“
   Oprava: Nahraďte všeobecné sloveso konkrétnym: „Cieľom práce je porovnať tri koncepcie pacientskej adherencie a ukázať, ktoré faktory v nich vysvetľujú úlohu rodinnej podpory.“

Prečo tieto chyby vznikajú

Mnohé chyby nevznikajú z lenivosti, ale z neistoty. Študent má pocit, že bez vlastných dát nemá „čo priniesť“, a tak pridáva ďalšie definície, históriu a dlhé citácie. Výsledkom je veľa textu a málo odpovede.

Lepšia stratégia je opačná: ubrať rozsah a pridať presnosť. Ak má práca jasný spor alebo napätie, nepotrebuje pokryť celú tému. Potrebuje dôsledne vysvetliť vybraný problém.

Ako si overiť, že písanie teoretického článku alebo práce drží pokope?

Písanie teoretického článku alebo práce drží pokope vtedy, keď každá časť odpovedá na tú istú otázku a podporuje tú istú tézu. Overíte si to tak, že ku každej kapitole priradíte jej funkciu v argumente. Ak kapitola nemá funkciu, pravdepodobne ju treba prepracovať, presunúť alebo vypustiť.

Test jednej vety

Skúste o každej kapitole napísať jednu vetu v tvare: „Táto kapitola je potrebná, pretože…“ Ak odpoveď znie iba „lebo súvisí s témou“, kapitola je slabá. Súvis s témou nestačí. Kapitola musí riešiť konkrétnu časť otázky.

Príklad:

• Slabé: „Kapitola o definíciách je potrebná, lebo definície patria do teórie.“
• Silnejšie: „Kapitola o definíciách je potrebná, pretože ukazuje, prečo sa pojem reziliencia v psychológii a pedagogike používa odlišne, čo ovplyvňuje ďalšie porovnanie modelov.“

Test citácií

Pri každej citácii alebo parafráze sa opýtajte: „Používam tento zdroj ako dôkaz, alebo iba ako ozdobu?“ Zdroj by mal niečo robiť: podporiť tvrdenie, ukázať rozdiel, pridať kritiku alebo spresniť pojem. Ak zdroj iba vypĺňa odsek, odstráňte ho alebo ho zapojte do argumentu.

Dobrá teoretická práca často používa menej citácií v jednom odseku, ale lepšie ich komentuje. Dôležité nie je ukázať, že ste veľa čítali. Dôležité je ukázať, že viete čítať vzťahy medzi zdrojmi.

Test limitov

Aj konceptuálna práca bez dát má limity. Môžete obmedziť výber zdrojov na určité obdobie, jazyk, odbor alebo typ dokumentov. Môžete priznať, že bez empirického overenia neviete povedať, ako často sa jav vyskytuje v praxi. To nie je slabosť, ak to napíšete presne.

Limit teoretickej práce môže znieť: „Práca nevytvára empirické závery o správaní konkrétnych učiteľov; jej prínos spočíva v porovnaní koncepcií formatívneho hodnotenia a v návrhu pojmového rámca pre ďalšie skúmanie.“ Takáto veta chráni prácu pred prehnanými tvrdeniami.

Before you move on: kontrolný zoznam teoretickej práce

• Mám jednu hlavnú otázku, ktorá sa dá zodpovedať bez vlastného zberu dát.
• Viem jednou vetou povedať pracovnú tézu práce.
• Každá hlavná kapitola má funkciu v argumente, nie iba tematický názov.
• Kľúčové pojmy sú definované a porovnané, nie len prevzaté zo slovníka.
• Prehľad literatúry je usporiadaný podľa tém, prístupov alebo sporov.
• Pri protichodných zdrojoch vysvetľujem rozdiel, nie iba pridávam ďalšiu citáciu.
• V práci je jasné, aké zdroje používam a prečo.
• Nepredstieram empirickú metodiku, ak nemám vlastné dáta.
• Záver odpovedá na otázku a neotvára úplne novú tému.
• Limity práce hovoria, čo moja argumentácia dokáže a čo už nedokáže tvrdiť.

Odporúčané interné odkazy

(metadáta pre systém — neodstraňujte túto sekciu)

• Rozhodovanie medzi kvantitatívnym, kvalitatívnym a teoretickým výskumom
• Overovanie odborných zdrojov pre prehľad literatúry
• Hierarchia kapitol v akademickej práci
• Zúženie témy na jednu výskumnú otázku